Pracovný zošit náboženstva pre 5. ročník

← na hlavnú stránku | 1. ročník | 2. ročník | 3. ročník | 4. ročník | 5. ročník | 6. ročník | 7. ročník | 8. ročník | 9. ročník

5_rocnik
DODATOK K PRACOVNÉMU ZOŠITU NÁBOŽENSTVA PRE 5. ROČNÍK

Starý zákon SZ
Knihy zákona
1. Kniha Genezis Gn
2. Kniha Exodus Ex
3. Kniha Levitikus Lv
4. Kniha Numeri Nm
5. Kniha Deuteronómium Dt
Historické knihy
6. Kniha Jozue Joz
7. Kniha Sudcov Sdc
8. Kniha Rút Rút
9. Prvá kniha Samuelova 1 Sam
10. Druhá kniha Samuelova 2 Sam
11. Prvá kniha králov 1 Kr
12. Druhá kniha králov 2 Kr
13. Prvá kniha kroník 1 Krn
14. Druhá kniha kroník 2 Krn
15. Kniha Ezdrášova Ezd
16. Kniha Nehemiášova Neh
17. Kniha Tobiáš Tob
18. Kniha Judita Jdt
19. Kniha Ester Est
20. Prvá kniha Machabejcov 1 Mach
21. Druhá kniha Machabejcov 2 Mach
Poučné knihy
22. Kniha žalmov Ž
23. Kniha prísloví Prís
24. Kniha Kazatel Kaz
25. Piesen piesní Pies
26. Kniha múdrosti Múd
27. Kniha Sirachovcova Sir
28. Kniha Jób Jób
Prorocké knihy
29. Kniha proroka Izaiáša Iz
30. Kniha proroka Jeremiáša Jer
31. Kniha Náreky Nár
32. Kniha proroka Barucha Bar
33. Kniha proroka Ezechiela Ez
34. Kniha proroka Daniela Dan
35. Kniha proroka Ozeáša Oz
36. Kniha proroka Joela Joel
37. Kniha proroka Amosa Am
38. Kniha proroka Abdiáša Abd
39. Kniha proroka Jonáša Jon
40. Kniha proroka Micheáša Mich
41. Kniha proroka Nahuma Nah
42. Kniha proroka Habakuka Hab
43. Kniha proroka Sofoniáša Sof
44. Kniha proroka Aggea Ag
45. Kniha proroka Zachariáša Zach
46. Kniha proroka Malachiáša Mal

Nový zákon NZ
Historické knihy
1. Evanjelium podla Matúša Mt
2. Evanjelium podla Marka Mk
3. Evanjelium podla Lukáša Lk
4. Evanjelium podla Jána Jn
5. Skutky apoštolov Sk
Listy
6. List Rimanom Rim
7. Prvý list Korintanom 1 Kor
8. Druhý list Korintanom 2 Kor
9. List Galatanom Gal
10. List Efezanom Ef
11. List Filipanom Flp
12. List Kolosanom Kol
13. Prvý list Solúncanom 1 Sol
14. Druhý list Solúncanom 2 Sol
15. Prvý list Timotejovi 1 Tim
16. Druhý list Timotejovi 2 Tim
17. List Títovi Tít
18. List Filemonovi Flm
19. List Hebrejom Hebr
20. Jakubov list Jak
21. Prvý Petrov list 1 Pt
22. Druhý Petrov list 2 Pt
23. Prvý Jánov list 1 Jn
24. Druhý Jánov list 2 Jn
25. Tretí Jánov list 3 Jn
26. Júdov list Júd
Prorocké knihy
27. Zjavenie apoštola Jána Zjv

Slovo evanjelium pochádza z gréckeho slova euangélion, znamená dobrú zvesť, blahozvesť, posolstvo vyvolávajúce radosť, latinsky evangelium. V mimobiblickej gréčtine sa týmto slovom označovala dobrá správa, napr. o víťazstve, ako aj odmena, ktorú dostal posol za prinesenie dobrej zvesti.
Evanjelisti
Matúš
Svätý Matúš je jedným z dvanástich apoštolov. Jeho pôvodné meno bolo Lévi. Bol vyberačom mýta, teda colníkom alebo mýtnikom v časoch Ježišových. Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali. Lévi mal svoju mýtnicu v mestečku Kafarnaume pri Genezaretskom jazere, kde Ježiš často verejne vystupoval. Raz, keď ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, povolal ho a Lévi hneď išiel za ním. Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií. Matúš začína svoje evanjelium rodokmeňom, teda ľudským pôvodom Ježiša Krista. Preto je jeho symbolom človek.

Marek
Svätý Marek je autorom druhého evanjelia. Hoci mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Marek však ako jediný z evanjelistov uvádza jednu epizódu, ktorá by mohla byt skromným náznakom jeho účasti na dramatickej histórii Kristovho utrpenia. „No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.“ (Mk 14, 51–52) Tým mladíkom mohol byt Ján–Marek, ktorý neskôr napísal evanjelium. On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení. Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov, a potom aj pre kresťanov. Marek začína svoje evanjelium správou o účinkovaní Jána Krstiteľa na púšti, preto je jeho symbolom lev (lev žije na okraji púšte, v savanách).

Lukáš
Svätý Lukáš sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bolo to bohaté mesto s výbornou polohou, ale zároveň aj pohanské. Lukášovi rodičia boli bohatí pohania. Dali ho študovať. Stal sa lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Kedy a akým spôsobom sa obrátil na kresťanstvo, nevieme. Možno to bol sv. Pavol, ktorý ho zachytil svojimi kázňami v Antiochii. Sv. Pavla potom Lukáš sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 išiel s ním a s inými učeníkmi do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. On ako jediný zostal s ním aj v Ríme vo väzení a bol s Pavlom aj pred jeho smrťou. Sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“ Lukáš začína svoje evanjelium opisom Zachariášovej obety v chráme, jeho symbolom je býk (býk bol obetným zvieraťom). Lukáš vo svojom evanjeliu vyzdvihuje Kristov súcit s trpiacimi a jeho milosrdenstvo voči hriešnikom.

Ján
Svätý Ján bol najmladším spomedzi apoštolov. Bol synom Zebedeja a bratom Jakuba „Staršieho“. Bol učeníkom, „ktorého Ježiš miloval“. Narodil sa pravdepodobne v Betsaide. Jeho otec bol rybárom, mladý Ján bol tiež rybárom. Ale ako sám prezradil v evanjeliu, bol spolu s Petrovým bratom Ondrejom žiakom Jána Krstiteľa. S Ježišom sa stretol prvý raz ešte ako učeník Jána Krstiteľa, ktorý ho upozornil na okoloidúceho proroka z Nazareta slovami: „Hľa, Boží Baránok.“ Keď Ježiš neskôr povolal Jakuba a Jána, oni hneď zanechali všetko a šli za ním. Ich matka Salome raz prosila Ježiša, aby mohli oni dvaja sedieť v Božom kráľovstve po pravici a ľavici Boha. Ján bol jediným učeníkom, ktorý zostal s Ježišom až do poslednej chvíle jeho života tu na Zemi. Jemu zveril Pán svoju Matku. Ako jediný z apoštolov nezomrel mučeníckou smrťou. Ján sa vo svojom prológu vznáša až do Božieho tajomstva a učí, že Slovo bolo Boh. Jeho symbolom je orol (orol lieta vysoko).

Hlaholika – písmo, ktoré pre Slovanov vytvorili Konštantín a Metod.

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
Bolo to v časoch prvého Uhorského kráľa Štefana I., keď sa mních Svorad, rehoľným menom Andrej, utiahol do pustovníckej samoty do jaskyne pri kláštore na vrchu Zobor. Okolo pása nosil železnú reťaz, ktorú si nikdy nedával dole, a tak mu časom vrástla do tela. Vždy zachovával pôst, veľmi málo jedol a nikdy neprestával pracovať. Po dennej práci doprial telu taký odpočinok, ktorý sa sotva dal nazvať odpočinkom. Sedával na dubovom kláte obkolesenom ostrým tŕstím. Keď jeho telo premožené spánkom sa naklonilo na ktorúkoľvek stranu, ostrým tŕstím poranené bolestivo precitlo. Okrem toho si kládol na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán vešal štyri kamene. Keď sa ospalá hlava naklonila na ktorúkoľvek stranu, udrela sa o kameň. Raz v lese oslabený prílišnou robotou a prísnym pôstom zamdlel. Prišiel k nemu prekrásny mladík s anjelským vzhľadom, naložil ho na vozík a odviezol ku kláštoru. Vyrozprával túto príhodu svojmu učeníkovi Benediktovi a zaviazal ho mlčaním. Keď cítil, že sa blíži jeho posledná hodinka, požiadal mníchov, aby ho po smrti nevyzliekali, ale zavolali opáta. Onedlho zomrel. Opát na vyzlečenom tele našiel železnú reťaz hlboko vrastenú do tela. Nedala sa stiahnuť bez toho, aby telo nepoškodila. Benedikt po smrti svojho otca Andreja si tiež zaumienil žiť podľa príkladu svojho učiteľa. Odišiel do jaskyne na Skalke pri Trenčíne. Žil tam tri roky, až kým prišli k nemu zbojníci. Mysleli si, že má veľa peňazí. Keď však tvrdil, že nemá žiadne peniaze, zbojníci Benedikta privliekli na breh Váhu, zabili a hodili ho do vody. Kým jeho telo po celý rok hľadali, vídali sedávať orla na brehu rieky Váh, akoby niečo pozoroval. Na tom mieste začali hľadať a skutočne našli telo Benedikta tak zachované, akoby bol umrel krátko predtým. Neskôr boli Svorad aj Benedikt vyhlásení za svätých a na ich pamiatku nechal nitriansky biskup Jakub I. založiť v roku 1224 na Skalke pri jaskyni kláštor. A na skale, z ktorej bolo Benediktovo telo zhodené do Váhu, dal postaviť kostol.

Sv. František: Pieseň Stvorenstva
Najvyšší, všemohúci, dobrotivý Pane,
Tebe buď chvála, česť a sláva a všetko ďakovanie.
Len tebe patria, Najvyšší si ty
a spomenúť ťa nie je nikto hoden.

Buď pochválený, Pane môj, so všetkým stvorenstvom tvojím,
na prvom mieste s pánom bratom slnkom,
čo budí deň a osvetľuje nás.
Krásne je, horí veľkým svetlom
a v tebe, Pane, najvyšší má predobraz.

Buď pochválený, Pane môj, za lunu, sestru našu,
za hviezdy, ktoré na nebi sú pekné, drahocenné a plné jasu.

Buď pochválený, Pane môj, za brata nášho vietor,
za vzduch a mraky, za nečas i za pohodu,
ktorými tešíš stvorenstvo a oživuješ pôdu.

Buď pochválený, Pane môj, za našu sestru vodu,
ktorá je veľmi užitočná, ponížená a potrebná a čistá.

Buď pochválený, Pane môj, za brata nášho oheň,
ktorý nám svieti v noci a pekný je, a veselý,
a bujarý, a mocný.

Buď pochválený, Pane môj, za našu sestru materinskú zem,
ktorá nám dáva útulok a poživeň
a rodí dary rôzne, plodiny, trávu a pestré kvety.

Buď pochválený, Pane môj, za všetkých, ktorí odpúšťajú
z lásky k tebe, čo podstupujú útrapy a neduhy.
Blahoslavení, ktorí trpia v svätom pokoji,
bo ty ich, Pane, korunovať budeš.

Buď pochválený, Pane môj, za sestru našu smrť,
pred ktorou živé telo nezuteká.
Beda tým, ktorí umrú s ťažkým hriechom,
blahoslavení, ktorých nájde v tvojej najsvätejšej vôli,
tých druhých smrť už nezabolí.

Vďakou zahŕňajte, oslavujte a zvelebujte Pána
a s veľkou pokorou slúžte mu bez prestania!

Druhy modlitby:
1. Modlitba chvály
2. Modlitba odprosenia
3. Modlitba vďaky
4. Modlitba prosby

Spôsoby modlitby – individuálna, spoločná, rozjímavá, modlitba srdcom, spevom, tancom, poklona, čítanie Svätého písma, ruženec, litánie, naučené modlitby; najvznešenejšia je sv. omša.

Symboly v liturgii
• Chlieb – chlieb prinášaný na oltár je znamením ľudskej práce, dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu.
• Víno – omšové víno sa vyrába z hrozna, vo svätej omši symbolizuje bolesť, utrpenie.
• Voda – dáva život a očisťuje. Pri krste znamená: Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu.
• Soľ – soľ udržuje vodu čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás.
• Oheň, svetlo sviec – pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta.“ (Jn 7, 12)
• Popol – popol je znamením pominuteľnosti, nič netrvá vecne, iba Boh.
• Zvon – zvon na kostolnej veži zvoláva ľudí na svätú omšu alebo k modlitbe.
• Klepáče, rapkáče – používajú sa namiesto zvončekov na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ich zvuk je symbolom smútku nad Ježišovým utrpením a smrťou.

Liturgické postoje
pokľaknutie, kľačanie – pokora, pokánie, úcta
sedenie – počúvame, sme učeníci
státie – prejavujeme úctu tomu, kto prichádza
poklona – vzdanie úcty
podávanie ruky – odpustenie, priateľstvo, jednota
zopnuté ruky – odovzdanosť, prosba, ochota slúžiť
rozpäté ruky – spojenie so všetkými, spojenie zeme s Bohom

Liturgické farby
zlatá, žltá – svetlo, múdrosť, Boh, večnosť, velebnosť, čnosť
biela – nevinnosť, čistota, otvorenosť, nebo, začiatok niečoho nového, absolútno, začiatok i koniec, plnosť i prázdno, farba Boha, Krista
zelená – nádej, príroda, život, nesmrteľnosť
modrá – nebo, voda, diaľavy a viera, vernosť, stabilita, nemennosť, pokoj, mierumilovnosť, spravodlivosť, dôvera
oranžová – (farba ohňa) nadšenie
červená – láska, obeť, krv, mučeníctvo, život, nadšenie, oheň
fialová – pokánie, pokora, skromnosť, tajomnosť
ružová – farba radosti a nežnej lásky
hnedá – zem, materstvo, domov, ochrana
čierna – tma, hriech, nevedomosť, tajomstvo, smútok
zelená – nádej, príroda, život

**Liturgický rok***
Liturgický rok rozdeľujeme na Adventné obdobie, Vianočné obdobie, Cezročné obdobie, Pôstne a Veľkonočné obdobie. V každom z nich prežívame určité udalosti z Ježišovho života. Každé liturgické obdobie má svoje znaky, symboly a dokonca vlastnú farbu.
Biela farba sa používa na sviatky Pána, Panny Márie, anjelov, vo vianočnom a veľkonočnom období a na sviatky svätých, ktorí nezomreli mučeníckou smrťou.
Červená farba sa používa na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok, svätodušné sviatky, na sviatky mučeníkov.
Zelená v nedele a všedné dni obdobia cez rok.
Fialová sa používa v advente, v pôste, na pohreboch a na omšiach za zomrelých.
Zlatá na veľkých slávnostiach a nahrádza všetky farby.
Ružová farba vyjadruje radosť z príchodu Ježiša Krista, ktorý vykúpi ľudí. Používa sa len na 3. adventnú a 4. pôstnu nedeľu.

Bohoslužobné predmety
• kríž – dôležitý kresťanský symbol umučenia Ježiša Krista a jeho vykupiteľského diela, znak našej viery;
• oltár – obetný stôl – najposvätnejšie miesto v kostole;
• ambóna – miesto, odkiaľ sa číta a vysvetľuje Sväté písmo;
• sedes – sedadlo pre kňaza;
• večné svetlo – znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku;
• svätostánok – uchovávajú sa v ňom premenené hostie;
• abak – malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary – chlieb (hostia) a víno;
• paškál – veľká svieca symbolizujúca vzkrieseného Pána Ježiša;
• sakristia – miestnosť, kde prebieha príprava na slávenie liturgických slávností;
• spovednica – miesto, kde sa vysluhuje sviatosť zmierenia;
• krstiteľnica – nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda;
• svätenička – menšia nádoba so svätenou vodou;
• kalich – pohár na víno, posvätná nádoba, v ktorej sa premieňa víno na Krv Kristovu;
• kalichová paténa – prikrýva sa ňou kalich;
• purifikatórium – ručník na utieranie kalicha a patény;
• palla – štvorec z pevnej látky, kladie sa na kalich;
• korporál – štvorec z bieleho plátna, kladie sa naň kalich, miska s hostiami, cibórium alebo monštrancia;
• miska na hostie – vkladá sa do nej chlieb, ktorý sa vo svätej omši premieňa na Kristovo telo;
• paténa na sväté prijímanie – plochá tácka, má zabrániť prípadnému pádu hostie na zem;
• ampulky – sklenené alebo kovové nádoby na víno a vodu;
• kadidelnica – kovová nádobka na uhlie, do ktorej sa sype kadidlo;
• aspergil – nádobka na svätenú vodu s kropáčom, ktorým sa kropí ľud;
• cibórium – veľký kalich s pokrývkou na uchovávanie Sviatosti oltárnej vo svätostánku;
• monštrancia – umelecky zhotovená a pozlátená schránka, do ktorej sa vkladá veľká premenená hostia;
• pyxis (pyxida) – schránka, v ktorej sa uchováva veľká premenená hostia.

Použitá literatúra pre pracovný zošit náboženstva pre 5. ročník základných škôl
DOBRENKOVÁ, Lenka. 2013. Poznávanie cez dialóg – Pracovný zošit pre 5. ročník základných škôl. 6. vydanie. Spišská Nová Ves : Katolícke pedagogické a katechetické centrum, 2013, 45 s. ISBN 978–80–7162–999–3
DOBRENKOVÁ, Lenka. 2008. Poznávanie cez dialóg – Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 5. ročník základných škôl. Spišská Nová Ves : Katolícke pedagogické a katechetické centrum, 2008, 205 s. Bez ISBN.
Sväté písmo Starého i Nového zákona. 1998. 2. vydanie. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1998. 2624 s. ISBN 80–7162–236–2.
TRIBULOVÁ, Daniela. 2015. Poznávanie cez dialóg – Učebnica katolíckeho náboženstva pre 5. ročník základných škôl. 2015. 120 s. Rukopis.

Online zdroje:
https://www.zborovna.sk/
http://sk.wikipedia.org./wiki
http://www.kodqr.sk/
http://erko.sk/novy-lusk-121/
http://obrazky.superia.cz/
http://www.stockphotos.sk/
http://www.oblast-zivota-a-viery.sk/